NAJDÔLEŽITEJŠIE UDALOSTI FINANČNÝCH TRHOV 6/2025

Wall Street sa posúvala v priebehu celého mesiaca systematicky nahor a na jeho konci prekonala historické maximá. Trhoví hráči veria v „happyend“ colnej vojny, keď očakávajú, že Biely dom uzavrie sériu obchodných dohôd s viacerými kľúčovými partnermi vrátane Číny a EÚ s colnými sadzbami podstatne nižšími ako oznámenými počas tzv. dňa oslobodenia. Súčasne je trh presvedčený o pokračovaní veľkého rozmachu umelej inteligencie a technologických inovácií. Európske akcie majú za sebou stratový mesiac, keď ich poškodilo geopolitické napätie, ako aj silnejšie euro.

Americká výnosová krivka sa posúvala nadol pri znakoch ústupu inflačných tlakov a následnom precenení počtu očakávaných „cutov“ Fedu z dvoch na takmer tri do konca roka. Nemecké výnosy sa posúvali nahor pri predpoklade, že fiškálny impulz v eurozóne bude prispievať k odrazu ekonomického rastu a prispeje k vyššej inflácii.

Zlato sa v priebehu väčšiny júna pohybovalo v pomerne úzkom pásme nad métou 3 300 dolárov, len v polovici mesiaca pri eskalácii nervozity na Blízkom východe okolo Iránu vystrelilo nachvíľu nad 3 400 dolárov. Lenže po tom, ako sa ukázalo, že konflikt medzi Izraelom a Iránom ostane obmedzený a obchodné napätie odznieva, kov mal tendenciu oslabovať sa, proti čomu však stálo vädnutie dolára. 

Ceny ropy miestami v júni vyskočili o vyše 20 percent na najvyššie úrovne od januára v reakcii na izraelské (a neskôr aj americké) útoky na iránske jadrové zariadenia. Napokon však celú geopolitickú rizikovú prémiu vymazali, keď bolo medzi znepriatelenými stranami dosiahnuté prímerie a nebolo prerušené prúdenie komodity z oblasti Perzského zálivu na globálny trh.

Dolár klesol voči euru na najslabšie úrovne od jesene 2021, keď klesal úrokový diferenciál v jeho prospech. Trh zvýšil odhadovaný počet „cutov“ Fedu do konca roka z dvoch na takmer tri pri zvoľňovaní inflačných tlakov. Naopak, euru pomáha očakávaný fiškálny impulz v eurozóne na čele s nemeckým infraštruktúrnym balíkom.

Akciové trhy

Wall Street opäť prepísala historické maximá, keď verí v „happyend“ obchodnej vojny a v pokračovanie boomu okolo umelej inteligencie

Americký akciový trh v priebehu júna pomaly kráčal na vyššie úrovne a v jeho závere urobil veľký krok nahor a prvýkrát od februára prekonal historické maximá. Rely bola postavená na očakávaní „happyendu“ colnej vojny s predpokladom, že Biely dom uzavrie sériu obchodných dohôd s viacerými kľúčovými partnermi vrátane Číny a EÚ s colnými sadzbami podstatne nižšími ako oznámenými počas tzv. dňa oslobodenia, čo zlepšuje perspektívy rastu americkej a svetovej ekonomiky. Trhoví hráči očakávali, že americká hospodárska politika bude lepšie čitateľná v porovnaní s chaosom na jar a viac bude brať do úvahy ekonomické ratio, čo by malo vyústiť do odznievania obchodného napätia.

Rast Wall Street podporoval aj priaznivý makroekonomický vývoj, kde ostatne zverejňované reálne dáta hovoria o relatívnej robustnosti americkej ekonomiky s pomerne silným trhom práce a o ustupujúcich inflačných tlakoch, čo stláčalo nadol výnosy na dlhopisových trhoch (čo z valuačného hľadiska relatívne zlacňovalo akcie). Predstihové dáta sa zároveň začínajú zlepšovať podľa toho, ako obchodná nervozita ustupuje. Obchodníci pritom v takomto prostredí vykazovali menšiu citlivosť na pokračujúce kontroverzné vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom ciel, útokov na šéfa Fedu Jeromea Powella či roztržky s miliardárom a donedávna blízkym spojencom Elonom Muskom. Trh sa nedal rozhodiť ani rastom geopolitického napätia okolo Iránu, kde predpokladal, že konflikt medzi Iránom a Izraelom neprerastie do otvorenej vojny a ani nevyvolá energetický ponukový šok (pri možnosti blokácie Hormuzského prielivu), čo sa napokon aj potvrdilo.

Rely pomáhali aj sekulárne priaznivé faktory ako presvedčenie o pokračovaní rozvoja umelej inteligencie, robotiky a ďalších technologických inovácií, ktoré zatiaľ nesklamali a ktoré majú očividne (nateraz) navrch nad rizikovými faktormi najmä v podobe správy verejného dlhu so zhoršujúcim sa stavom verejných financií.

Nateraz trhom nerobili problémy ani vysoké valuácie, silná koncentrácia trhu, kde 10 najväčších firiem tvorí takmer 40 percent trhovej kapitalizácie, či nízka akciová riziková prémia.

Európske akcie skončili mesiac v stratách, ktoré nabrali najmä počas 12-dňovej krízy na Blízkom východe medzi Izraelom a Iránom a ktoré ani po prímerí nedokázali úplne vymazať. 

Akciové trhy - prehľad výkonnosti za jún

Dlhopisové trhy

Dezinflačný vývoj, keď sa dovozné clá nepretavujú do cenových tlakov, posúval nadol úročenie amerického dlhu

V priebehu júna nastala divergencia medzi vývojom výnosov amerických a nemeckých dlhopisov. 

Americká výnosová krivka sa posúvala postupne systematicky nadol, keď 10-ročný výnos klesol z úrovne okolo 4,4 percenta až k méte 4,2 percenta a na krátkom konci výnosovej krivky klesol dvojročný výnos z 3,9 percenta k 3,7-percentnej hladine. Podpísali sa pod to viaceré inflačné reporty z USA, ktoré ukazovali pozvoľný ústup inflačných tlakov, aj skutočnosť, že colné trenice sa zatiaľ (v rozpore s predpokladmi) príliš nepretavili do rastu cien. To vytváralo očakávania, napriek nateraz opatrnému prístupu a slovníku Fedu, ktorý na júnovom zasadnutí nechal nastavenie menovej politiky bez zmeny, že americká centrálna banka by mohla už koncom leta na septembrovom zasadnutí obnoviť uvoľňovanie menovej politiky a do konca roka doručiť takmer tri „cuty“ po 25 bázických bodov. Najmä po predpoklade utlmenia obchodného napätia, s čím trh očividne kalkuluje, keď predpokladá, že dovozné clá nebudú v centre pozornosti po tom, ako by mal Biely dom uzavrieť sériu obchodných dohôd, kde bude výška ciel nižšia v porovnaní s návrhom z tzv. dňa oslobodenia v úvode apríla.

Nemecké výnosy sa v priebehu mesiaca posúvali opatrne nahor. „Desina“ narástla z 2,5 percenta na 2,6 percenta a na krátkom konci výnosovej krivky dvojročný výnos poskočil z približne 1,8 percenta na 1,85 percenta. Pod tento vývoj, napriek tomu, že aj inflačné tlaky v eurozóne sa zvoľňujú a ECB v júni v súlade s predpokladmi doručila ďalší  25-bodový „cut“, sa podpísala pozitívna atmosféra na trhu, kde by „zakopanie sekery colnej vojny“ malo zlepšiť perspektívy rastu ekonomiky eurozóny. Navyše očakávaný veľký fiškálny impulz v Nemecku či v EÚ s rastom výdavkov na infraštruktúru či zbrojenie by mal takisto pôsobiť prorastovo a proinflačne, čo by malo limitovať priestor na ďalšie výrazné uvoľňovanie menovej politiky. Aj samotná ECB naznačila, že cez leto si dá pauzu pri ďalšom uvoľňovaní menovej politiky a na jeseň či ku koncu roka zrejme doručí posledné zníženie sadzieb v tomto cykle uvoľňovania menovej politiky.

Dlhopisové trhy - prehľad výkonnosti za jún

Komoditné  trhy 

Izraelské útoky na Irán vystrelili cenu ropy miestami o 20 percent, po dohodnutí prímeria všetky zisky vymazala

Zlato sa v priebehu väčšiny júna pohybovalo v pomerne úzkom pásme nad métou 3 300 dolárov, len v polovici júna pri eskalácii nervozity na Blízkom východe okolo Iránu vystrelilo nachvíľu nad 3 400 dolárov. Lenže po tom, ako sa ukázalo, že konflikt medzi Izraelom a Iránom ostane obmedzený a nevyústi ani po americkej participácii na bombardovaní iránskych jadrových zariadení do otvorenej vojny, sa žltý kov vrátil na nižšie úrovne a po dohodnutí prímeria sa dokonca obchodoval miestami pod 3 300 dolármi. 

Vo všeobecnosti bola na trhoch pomerne konštruktívna atmosféra pri očakávaní toho, že obchodné napätie postupne odznie a Spojené štáty sa dohodnú na kompromisnom nastavení colných režimov s hlavnými obchodnými partnermi, čo malo tendenciu tlačiť zlato na nižšie úrovne, a to najmä v závere mesiaca. Tlaky na pokles zlata však boli tlmené oslabovaním dolára pri poklese amerických dlhopisových výnosov.

Ropa v úvode júna pozvoľne rástla, keď trhy očakávali, že Spojené štáty uzavrú sériu obchodných dohôd s kľúčovými dovozcami vrátane Číny, kde po určitom zaseknutí rokovaní nastal veľký pokrok ohľadne implementácie predbežnej obchodnej dohody. To zlepšovalo prospekty rastu americkej aj svetovej ekonomiky, čo zlepšovalo aj výhľad rastu dopytu po rope. Následne však komodita skokovito posilnila v reakcii na rast geopolitického napätia na Blízkom východe po tom, ako Izrael zaútočil na Irán a Irán urobil odvetné raketové útoky. Trhy začali do cien započítavať rizikovú prémiu, ktorá dosahovala rádovo 12 dolárov a miestami bezprostredne po zapojení amerického letectva do útoku na iránske jadrové zariadenia až na 15 dolárov, podľa toho, ako bolo eskalované napätie okolo iránsko-izraelskej krízy. To vystrelilo cenu ropy na päťmesačné maximá, keď sa benchmark WTI pohyboval krátko nad 78 dolármi a severomorská ropa Brent nad 80 dolármi. Trhy jednoducho zakalkulovali do cien rast pravdepodobnosti, že by mohlo prísť k ponukovému šoku pri možnosti zablokovania Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi na svetové trhy rádovo 20 percent všetkej vyťaženej ropy a až 30 percent LNG plynu. Je potrebné povedať, že reakcia trhov na geopolitický vývoj bola relatívne umiernená a v základnom scenári nepredpokladali, že prúdenie komodity z regiónu Perzského zálivu na svetové trhy bude zablokované, čo sa napokon aj potvrdilo. Satelitné dáta ukazovali, že aj počas najhorúcejšej fázy konfliktu fungovala tankerová preprava okolo Hormuzu v štandardnom režime. Navyše ani tok energií z iránskych terminálov nebol obmedzený, keď iránska energetická infraštruktúra nebola cieľom izraelského bombardovania. Irán zrejme nemal kapacity a/alebo odvahu zablokovať Hormuzský prieliv, pretože by si pohneval zvyšné krajiny regiónu a mohol by čeliť ďalšej ničivej vlne leteckých útokov. Navyše Spojené štáty komunikovali s Čínou, ktorá je kľúčovým odberateľom iránskej ropy, aby Teheránu dohovorila. Preto keď bolo dohodnuté prímerie medzi Iránom a Izraelom, trh rýchlo odstránil z cien ropy prakticky všetku ropnú rizikovú geopolitickú prémiu. To znamenalo, že ropa sa vrátila pod 70-dolárovú hranicu, k čomu prispela aj skutočnosť, že ropný trh je relatívne dobre zásobený, keď kartel OPEC+ dynamicky zvýšil od začiatku roka ťažbu približne o 1,4 milióna barelov denne a mal by ju zvyšovať aj v júli.

Komoditné trhy – prehľad výkonnosti za jún

Devízové  trhy

Dolár na triapolročnom minime voči košu hlavných svetových mien pre obavy o stav verejných financií a nepriateľskú (nielen) hospodársku politiku Spojených štátov (nielen) voči spojencom

Dolár sa v priebehu júna systematicky oslaboval voči košu hlavných svetových mien, keď klesol na triapolročné dno. Kurz EUR/USD sa odrazil o tri a pol figúry alebo o takmer štyri percentá a končil mesiac tesne pod 118 centmi na najvyššej úrovni od septembra 2021. Pod slabosť dolára sa podpísal klesajúci úrokový diferenciál voči ostatným menám. Americká výnosová krivka sa posúvala nadol pri tom, ako derivátový trh precenil možný počet „cutov“ Fedu do konca roka z dvoch v úvode júna na takmer tri na jeho konci.

To súviselo so skutočnosťou, že inflačné tlaky v Spojených štátoch sa zvoľňovali a nateraz (prekvapivo) nevidno jasné prejavy zvýšených inflačných tlakov v dôsledku ciel v americkej ekonomike. Trhy pritom zároveň očakávajú, že colné napätie odznie a v nových zmluvách o nastavení obchodných vzťahov medzi USA a zvyškom sveta budú colné sadzby na nižších úrovniach, ako boli avizované počas tzv. dňa oslobodenia. 

Okrem toho mínusom pre dolár boli najmä v závere mesiaca aj čoraz častejšie sa šíriace správy, že Biely dom by mohol vo veľkom časovom predstihu pred koncom funkčného obdobia šéfa Fedu Jeromea Powella v máji 2026 vymenovať jeho nástupcu, ktorý by mohol mať „holubičie postoje“ a takpovediac vychádzať v ústrety americkej administratíve, a tak preferovať viac uvoľnenú menovú politiku. 

Oproti tomu nemecké dlhopisové výnosy mali tendenciu rásť pre predpoklady, že vyššie infraštruktúrne výdavky, viac fiškálnej expanzie v Nemecku a v širšom kontexte v celej eurozóne/EÚ, ako aj rast výdavkov na zbrojenie by mohli prispievať k vyšším inflačným tlakom, čo by dávalo euru podporu, ktorému preto neprekážalo ani ďalšie znižovanie oficiálnych sadzieb ECB, ktoré je však zrejme už na konci.

Devízové trhy – prehľad výkonnosti za jún