Spravodajstvo 17.11.2026

Graf týždňa: Spotreba ropy klesá, no svetová ekonomika rastie. Znamená to vrchol spotreby ropy?

V ostatných desaťročiach platilo, že hospodársky rast išiel ruka v ruke s rastom spotreby ropy. Hoci sa tento vzťah v ostatných rokoch oslabuje, keďže ekonomiky sa stali efektívnejšími a menej závislými od ropy a na jednotku HDP spotrebujú menej energie, stále nenastáva už toľkokrát prognózovaný „oil peak“, teda vrchol spotreby ropy. Tento rok však nastáva nevídané roztváranie nožníc, keď globálna ekonomika svižne rastie napriek ropnému šoku spôsobenému vojnou na Blízkom východe, ktorý zapríčinil pokles dopytu ako v čase recesií pre vyššie ceny a absenciu dostupnosti komodity. Čo to znamená pre dopyt po rope do budúcnosti?

Globálny ekonomický rast by mal v tomto roku dosiahnuť okolo troch percent, pričom dáta za vybrané najväčšie ekonomiky (G7, Čína, India, Španielsko, Brazília, Južná Kórea a Taiwan) hovoria, že dopyt po rope v nich za prvých osem mesiacov roka (čerstvejšie dáta nie sú k dispozícii) klesol približne o päť percent, a to bez kolapsu hospodárskej aktivity. Práve naopak, na Taiwane, kde bol pokles spotreby ropy od začiatku roka dvojciferný, rástla ekonomika nadpriemerným dvojciferným tempom, k čomu, samozrejme, prispel najmä rozmach dopytu po čipoch pri budovaní kapacity výpočtového výkonu okolo umelej inteligencie. Z podobných dôvodov zaknihovala nadštandardný rast aj Južná Kórea, kde dopyt po palivách skolaboval takisto o viac ako 10 percent a nateraz nevykazuje znaky výraznejšieho oživenia podobne ako v Európe. V USA zostali spotrebiteľské výdavky dôležitým zdrojom rastu ekonomiky spolu s prudkým nárastom kapitálových investícií súvisiacich s technológiami, najmä do dátových centier a výpočtovej infraštruktúry. Expanziu Indie podporovali domáca spotreba, služby a investície, zatiaľ čo Japonsko a veľká časť Európy sa spoliehali na skromnejšiu kombináciu výdavkov domácností, služieb a exportu. 

Táto skupina ekonomík sa svojou štruktúrou značne líši, ale majú spoločnú dôležitú charakteristiku: veľkú časť tohtoročného rastu vygenerovali činnosti, ktoré síce vyžadujú značné množstvo energie, hoci nie nevyhnutne ropu. Výroba polovodičov, dátové centrá a pokročilá výroba sú náročné na elektrinu, zatiaľ čo digitálne služby a iné činnosti s vysokou pridanou hodnotou môžu generovať významný ekonomický output aj bez zodpovedajúceho nárastu spotreby ropy. A aj tam, kde spotreba domácnosti bola hlavných faktorom rastu, rastúci podiel výdavkov smeroval skôr do služieb ako do tovarov a činností náročných na spotrebu ropy a palív. Spotreba elektriny sa v týchto krajinách od začiatku konfliktu medzi USA a Iránom koncom februára zvýšila asi o dve percentá. 

Pokles spotreby ropy v tomto roku vo významných ekonomikách je značný, keď väčší bol len počas kovidového šoku a ropných šokov zo 70. rokov minulého storočia, ktoré však viedli aj ku kontrakcii hospodárskej aktivity. Tentoraz však pokračuje expanzia ekonomickej aktivity, a to napriek vysokým cenám ropy a rekordným cenám palív pre rekordne vysoké rafinačné marže, k čomu prispela nielen vojna na Blízkom východe, ale aj úspešné ničenie ruských rafinérií ukrajinskými dronovými útokmi. Ekonomický rast potrebuje energiu, no čerpal ju viac z rastu dopytu po nefosílnych zdrojoch. Natíska sa preto otázka, ako sa bude vyvíjať dopyt po rope v nasledujúcom období. 

V minulosti platilo, že vysoké ceny ropy dali spotrebiteľom silný stimul na racionalizáciu spotreby a hľadanie alternatív. Očakáva sa, rovnako ako v minulosti, že ak príde k poklesu cien, časť motivácie šetriť palivami sa stratí. Zároveň však možno predpokladať, že táto motivácia sa nestratí úplne, keď mnoho spotrebiteľov trvale prejde napríklad na elektromobily či MHD. Inak povedané, dopyt po rope sa zotaví, ale nevráti sa k pôvodnej rastovej trajektórii. Stále to však bude znamenať, že vrchol spotreby ropy by nemal byť v dohľadnom čase dosiahnutý. Najoptimistickejšia je v tomto smere Medzinárodná energetická agentúra, ktorá ho očakáva okolo roku 2030, no OPEC a americká IEA očakávajú rast dopytu po rope až do roku 2050, ťahaný najmä rozvíjajúcimi sa krajinami. Niektoré subjekty zo súkromného sektora ako TotalEnergies predpovedajú vrchol okolo roku 2030 a po ňom stagnáciu dopytu a nie pokles. Doteraz platilo, že predpovede „oil peak“ nikdy nevychádzali a posúvali sa v čase na neskôr. 

Graf č. 1: Dopyt po rope v tomto roku klesol bez negatívneho vplyvu na rast HDP 

Graf č. 2: Pokles dopytu po rope v tomto roku vo vybraných veľkých ekonomikách

Graf č. 3: Rast dopytu po elektrine vo vybraných veľkých ekonomikách

Graf č. 4: Ropná intenzita HDP vo svete dynamicky klesá


Zdieľať na sociálnych sieťach:

Nasledujúce články