Sumár roku 2023: Wall Street, európske akcie aj zlato prepísali historické rekordy

S výnimkou komodít doručili všetky hlavné triedy aktív v minulom roku kladné zhodnotenie. Americké akcie sa vrátili do býčieho trhu, keď bluechipsový index Dow Jones a technologický index Nasdaq 100 dokonca prepísali historické maximá. Výrazné zisky zaknihovali aj európske burzy, kde nemecký či francúzsky akciový index dosiahli takisto rekordné úrovne. Za rely stál lepší ako očakávaný makroekonomický vývoj s ustupujúcimi inflačnými tlakmi a pokles dlhopisových výnosov pre očakávania skorého znižovania základných úrokových sadzieb centrálnymi bankami na oboch brehoch Atlantického oceána. Rastu akcií výrazne pomohol aj boom okolo umelej inteligencie, keď sa index Magnificient 7 zhodnotil o vyše 100 percent! Zlato tiež prekonalo rekordné úrovne, keď profitovalo z geopolitického napätia a predpokladov, že Fed nebude príliš dlho držať nastavenie menovej politiky hlboko v reštriktívnom pásme. Ropa zaknihovala prvú stratu od roku 2020, keď na trhu s komoditou  napokon prevážil faktor bohato zásobeného trhu pri rekordnej ťažbe mimo združenia OPEC+, pod čo sa podpísal najmä rast americkej produkcie. 

•    Wall Street meraná indexom S&P 500 zaknihovala vyše 24-percentný rast a takmer vymazala všetky straty z roku 2022, čím sa dostala opäť do býčieho trhu. Bluechipsový index Dow Jones však takmer 14-percentným rastom prepísal historické maximá podobne ako technologický benchmark Nasdaq 100, ktorý si polepšil o takmer 54 percent, čo je najlepší výkon od roku 1999, keď mu výrazne pomohol boom okolo umelej inteligencie. Vskutku sedem Big Tech spoločností s názvom Magnificient 7 (Amazon, Alphabet, Apple, Nvidia, Microsoft, Tesla a Meta) agregátne viac ako zdvojnásobilo svoju trhovú kapitalizáciu, ktorá dosiahla približne 30 percent indexu S&P 500, a prispelo viac ako dvomi tretinami k jeho minuloročným ziskom. Európske akcie merané širokým indexom STOXX 600 rástli o takmer 13 percent, pričom užší index Euro STOXX 50 narástol o vyše 19 percent a prepísal historické maximá podobne ako nemecký index DAX s rastom o vyše 20 percent a francúzsky index CAC 40 s kapitálovým zhodnotením necelých 17 percent. MSCI World Index, ktorý mapuje výkonnosť akcií vo vyspelých krajinách, sa zhodnotil o takmer 22 percent, najviac od roku 2019, pričom MSCI Emerging Markets, ktorý sleduje akcie v rozvíjajúcich sa ekonomikách, narástol len o 7,0 percenta, keď ho brzdil pokles čínskych akcií. Celková globálna trhová kapitalizácia sa zvýšila približne o 14 percent na 111,4 bilióna dolárov. Celkovo stál za akciovou rely, ťahanou predovšetkým rastom valuácií, lepší ako očakávaný makroekonomický vývoj s ustupujúcimi inflačnými tlakmi a pokles dlhopisových výnosov najmä v závere roka pre očakávania skorého znižovania základných úrokových sadzieb centrálnymi bankami na oboch brehoch Atlantického oceána. To zároveň podporilo očakávania jemného zosadnutia americkej ekonomiky a nie príliš hrboľatého pristátia zvyšku sveta.

•    Globálny dlhopisový trh zastavil pokles z roku 2022 napriek tomu, že Fed aj ECB až do jesene dynamicky zvyšovali základné úrokové sadzby na multiročné či historické maximá a výnos 10-ročných amerických dlhopisov sa priblížil k 5,0 percenta, čo predstavuje najvyššie úrovne od roku 2007. Dlhopisový Global Aggregate Total Return index dosiahol celkové zhodnotenie blížiace sa k šiestim percentám. V absolútnom vyjadrení narástla hodnota globálneho dlhopisového trhu o necelých šesť biliónov dolárov. Na dlhopisových trhoch, najmä v závere minulého roka, prevládli očakávania, že centrálne banky začnú skoré a rázne uvoľňovanie menovej politiky od jari tohto roka vzhľadom na dynamicky ustupujúcu infláciu a signály ochladzovania ekonomického rastu. To sa pretavilo do poklesu úročenia, čo v kombinácii s pomerne vysokými kupónmi znamenalo, že index amerických vládnych dlhopisov narástol za celý rok o vyše štyri percentá a vládnych dlhopisov eurozóny o vyše sedem percent. Lepší ako očakávaný makroekonomický vývoj so zvýšenou ochotou podstupovať riziko sa odzrkadlil aj v kompresii rizikových prirážok podnikových dlhopisov, ktoré vďaka tomu zaznamenali agregátne vysoké jednociferné zhodnotenie, pričom v neinvestičnom pásme dokonca presahujúce 12 percent.

•    Komodity ako celok bola jediná trieda aktív v červených číslach v minulom roku, keď agregátne indexy zaknihovali straty okolo 10-13 percent. Komoditný ponukový šok odznieval, keď sa energetický trh adaptoval na novú geopolitickú situáciu najmä v súvislosti so sankciami voči Rusku a zlepšovali sa logistické reťazce aj vďaka zrušeniu politiky nulovej tolerancie kovidu v Číne. Komodity ako také tlačilo nadol aj relatívne slabé oživenie čínskej ekonomiky a skutočnosť, že výrobný sektor bol z globálneho hľadiska celý čas v kontrakcii (keď ekonomický rast bol ťahaný najmä službami). Aj preto energie ako celok merané Bloomberg Energy Subindexom zaznamenali pokles o vyše 25 percent. Cena európskeho plynového benchmarku TTF spadla o takmer 57 percent (keď sa ukázalo, že nie je zásadný problém s nedostatkom komodity na kontinente) a oproti augustovým vrcholom roka 2022 je lacnejší o približne 90 percent. Vďaka tomu klesli aj ceny nemeckej elektriny v minulom roku o vyše 53 percent. Ropa zaknihovala prvú stratu od roku 2020, keď odovzdala približne 10 percent. Pri obchodovaní s komoditou totiž prevážil faktor bohato zásobeného trhu pri rekordnej ťažbe mimo združenia OPEC+, pod čo sa podpísal najmä rast americkej produkcie. Ponuka, napriek obmedzovaniu ťažby v rámci OPEC+, tak dokázala držať krok s rastom dopytu, ktorý prekonal už aj predpandemické rekordné úrovne.

•    Zlato malo v minulom roku za sebou pomerne volatilný vývoj s dvoma ráznymi skokmi nad dvetisícdolárovú métu a s prepísaním historických maxím. Prvýkrát sa žltý kov dostal nad „dvojtisícku“ v marci v reakcii na bankový šok v Spojených štátoch (pád Silicon Valley Bank), keď sa zvýšila averzia voči riziku a výrazne pokleslo úročenie amerických dlhopisov. Táto kríza však napokon odznela, keď sa problémy SVB ukázali ako idiosynkratické s nesprávne riadeným úrokovým rizikom. Ceny zlata sa preto následne vrátili do okolia 1 900 dolárov, keď Fed pokračoval vo zvyšovaní úrokových sadzieb a trhové sadzby sa takisto posúvali nahor. Druhý výskok zlata prišiel na jeseň, keď si z októbrových miním za dva mesiace pripísalo takmer 14 percent, pričom miestami sa obchodovalo nad 2 100 dolármi, čo predstavovalo historické maximá. Žltý kov najskôr v októbri podporilo geopolitické napätie na Blízkom východe v súvislosti s vojnou medzi Hamasom a Izraelom a od novembra výrazný pokles amerických dlhopisových výnosov pri čoraz hmatateľnejšom ústupe inflačných tlakov (nielen) v Spojených štátoch. Pred koncom minulého roka rástlo presvedčenie trhových hráčov, že kľúčové centrálne banky nielenže skončili s cyklom zvyšovania úrokových sadzieb, ale rástli očakávania, že by ich nemuseli držať tak dlho v reštriktívnom pásme, ako si mysleli zhruba od polovice leta. Nastal rázny posun očakávaní prvého zníženia sadzieb Fedom už na marec, pričom ešte začiatkom novembra derivátový trh očakával prvý „cut“ až v druhej polovici leta 2024. Zároveň trh započítava rýchlejšie uvoľňovanie menovopolitických oprát, čo podporovalo spolu s oslabením dolára rast cien žltého kovu.

•    Kryptomeny opäť nepreukázali povesť bezpečného prístavu, keď ukázali vysokú koreláciu s vývojom akciových trhov. Pôsobili teda ako rizikové aktíva, kde konštruktívna atmosféra na finančných trhoch zvyšovala ochotu podstupovať riziko. To sa pretavilo do vyše 160-percentného rastu bitcoinu.

•    Dolár zaznamenal prvý stratový rok od roku 2020 voči euru, ako aj košu hlavných svetových mien, keď odovzdal približne tri percentá. Vo všeobecnosti mal ako bezpečný prístav tendenciu skôr sa oslabovať pri pomerne vysokom optimizme, ktorý panoval väčšinu času na finančných trhoch. Navyše neprospieval mu ani rýchlejší ústup inflačných tlakov v Spojených štátoch v porovnaní s Európou, čo vyvolávalo očakávania skorého „pivota“ menovej politiky Fedu (skoršieho ako v prípade ostatných hlavných svetových centrálnych bánk) s následnými prospektmi otočky v nastavení jeho menovej politiky. Americkej mene sa však straty podarilo niekoľkokrát v priebehu roka vymazať a dostať sa do plusu, čo súviselo najmä so zmenou relatívnych očakávaní vývoja menových politík na oboch brehoch Atlantiku či s faktom, že americká ekonomika bolo robustnejšia a podstatne odolnejšia voči menovopolitickej reštrikcii ako zvyšok sveta.