Desať premien Slovenska po dekáde členstva v Európskej únii

Premeny Slovenska za dekádu integrácie v EÚ dokumentuje nasledujúcich 10 štatistík*:

  1. Ekonomický rast. Hospodárstvo sa zväčšilo o takmer 50 percent. V parite kúpnej sily vzrástlo HDP na obyvateľa o vyše 20 bázických bodov na viac ako 76 percent HDP priemeru Únie, čím sme dobehli niektorých pôvodných členov, ako sú Grécko alebo Portugalsko.

  2. Príchod zahraničných investorov a ich know-how. Stav priamych zahraničných investícií vzrástol z necelých 3 200 dolárov na hlavu na vyše 7 600 dolárov v roku 2012. Pomohla k tomu aj privatizácia, reformy a politická stabilita s lepšou predpovedateľnosťou vývoja.

  3. Posilnenie priemyslu. Priemyselná produkcia vzrástla o vyše 80 percent. Podiel odvetvia na HDP sa zvýšil z 19 na takmer 26 percent a je dominantnou zložkou tvorby HDP. Výrazne k tomu prispel boom automobilového priemyslu a s ním viazaných odvetví.

  4. Rast exportnej výkonnosti. Podiel exportu na HDP sa zvýšil z približne 72 percent HDP na vyše 100 percent. Oproti roku 2003 sa vývoz viac ako zdvojnásobil a obchodná bilancia sa zo schodku takmer 780 miliónov eur prehupla na prebytok 4,3 miliardy.

  5. Zlepšenie trhu práce. Ekonomický rozvoj umožnil pokles nezamestnanosti z takmer 18 percent na necelých deväť percent pred krízou koncom roka 2008. Aktuálne je síce vyše 14-percentná, v dekádnej bilancii však ide o zlepšenie. Liberálnejšie pracovné právo a zlepšenie podnikateľského prostredia by pomohli toto číslo ešte zlepšiť.

  6. Rast produktivity práce. Technologický pokrok, ktorý priniesli aj zahraničné investície, stál za dekádnym rastom produktivity práce o vyše štvrtinu. Určitým rizikom však je, že napriek tomu z pohľadu odvetví, kde ide najmä o lacnú pracovnú silu, sa nám znižuje relatívna konkurencieschopnosť. Mzdy totiž rástli ešte rýchlejším tempom. Výsledkom bolo zvýšenie jednotkových nákladov práce o pätinu.

  7. Rast reálnych miezd. Priemerná mesačná nominálna mzda sa zvýšila o vyše 70 percent z 477 eur na 824 eur. Reálne mzda pre cenovú konvergenciu stúpla približne o štvrtinu, čo hovorí o zvýšení životnej úrovne.

  8. Rast cien. Spotrebiteľské ceny za dekádu vzrástli o takmer 40 percent. Najviac, t. j. o 160 percent, rástli ceny vzdelávania. Najväčší vplyv na peňaženky však malo zvýšenie nákladov na energie o 80 percent. Naopak, ceny odevov a obuvi len stagnovali a ceny nábytku dokonca klesli.

  9. Rast zadlženosti. Verejný dlh sa posunul z 42 percent výkonu ekonomiky na vyše 55 percent. Inak povedané, z 19 miliárd eur na vyše 40 mld. eur, hoci v prvej polovici dekády klesal k 27 percentám. Mínusom je, že vlády nedokázali ani v hojných predkrízových časoch hospodáriť aspoň vyrovnane.

  10. Rast kredibility. Rating, ako ukazovateľ úverovej dôveryhodnosti, sa zvýšil o štyri stupne z BBB na A+ u Fitch Ratings, o tri stupne z BBB na A u Standard & Poor´s a o jeden stupeň z A3 na A2 u Moody´s.

* Porovnanie roku 2003 oproti roku 2013, ak nie je uvedené inak.

Pre citácie: Stanislav Pánis, analytik J&T Banky


Nasledujúce články

8
Január
2026

Sumár roka 2025: Najviac sa zhodnotili zlato a vzácne kovy, akcie mimo Spojených štátov prekonali Wall Street

Väčšina hlavných tried aktív doručila v minulom roku kladné zhodnotenie, čím nadviazala na roky 2023 a 2024. Americké akcie pokračovali v prepisovaní historických maxím a tretí rok po sebe si pripísali nadpriemerné dvojciferné zhodnotenie, keď sa dokázali otriasť aj z turbulencií okolo obchodnej vojny a profitovali z rozmachu umelej inteligencie pri nadštandardnom raste firemných ziskov. Ešte viac sa darilo trhom mimo Spojených štátov na čele s rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami, ktoré benefitovali z robustného globálneho ekonomického rastu, robustných lokálnych fundamentov, ako aj z výrazného oslabenia dolára. Americká výnosová krivka klesala pri očakávaní uvoľňovania menovej politiky, ktoré Fed napokon doručil. V kombinácii so zvýšenou ochotou podstupovať riziko a kompresiou rizikových prirážok sa to pretavilo do rastu cien podnikových dlhopisov. Nemecké dlhopisy, najmä s dlhou splatnosťou, však strácali napriek tomu, že ECB znížila sadzby, keď väčším faktorom bolo odblokovanie dlhovej brzdy a očakávané oživenie hospodárskeho rastu. Ropa zaknihovala najhorší rok od kovidového pádu v roku 2020 pri raste ťažby a spomaľujúcom dopyte, keď jej ceny nedokázali podporiť ani ďalšie protiruské západné sankcie či geopolitické napätie. Zlato pokračovalo v prepisovaní historických maxím, keď ho okrem globálneho uvoľňovania menovej politiky a slabého dolára podporoval tzv. debasement trade, teda dopyt po kove ako ochrane pred očakávanou zvýšenou infláciou. Dolár má za sebou jeden z najhorších rokov v histórii voľne plávajúcich kurzov, keď sa voči košu hlavných mien oslabil o takmer 10 percent, za čím stála nervozita z hospodárskeho populizmu amerického prezidenta Donalda Trumpa.