Zaujalo nás

Červený Biely dom, modrý Kongres a Wall Street

Po druhej svetovej vojne nastala sedemkrát situácia, že republikánsky prezident čelil po midterm elections demokratickému Kongresu (s väčšinou v Snemovni aj Senáte), naposledy pred 20 rokmi George Bush mladší. Index S&P 500 rástol v takomto politickom nastavení USA v priemere o 15,5 percenta v 12-mesačnom horizonte, pričom ani raz z týchto siedmich prípadov nekončil v strate. Je možné, že podobný vývoj by sa mohol zopakovať aj po aktuálnych voľbách do Kongresu, kde si americký prezident Donald Trump už nebude môcť voľne presadzovať republikánske priority hospodárskej politiky často v podobe excesov ako nekryté znižovanie daní, na druhej strane ani demokrati neuspejú so snahami o prísnejšiu reguláciu či zvyšovanie daní, keď by mohli naraziť na prezidentské veto, ktoré nebudú vedieť preraziť (na čo je potrebná dvojtretinová väčšina v oboch komorách Kongresu). Jednoducho Biely dom a Kongres sa budú vzájomne držať v šachu, čo spravidla býva dobrá správa pre Wall Street.

Najdôležitejšie z makrodát

• V Číne bol zverejnený súkromný prieskum RatingDog PMI služieb za október, ktorý ukázal na spomalenie expanzie ekonomickej aktivity, keď dosiahol úroveň 50,8 bodu po 52,0 bodu zo septembra. Následne aj kompozitný ukazovateľ PMI klesol na 52,0 bodu z 52,4 bodu.
• Naprieč Európou boli zverejnené finalizácie PMI služieb a aj kompozitného ukazovateľa PMI za október, ktoré boli revidované oproti rýchlemu odhadu na úrovni eurozóny ako celku mierne nadol. Celkovo ukázali pomerne prekvapujúcu odolnosť ekonomického rastu napriek protivetrom vyšších cien energií a vyšších úrokových sadzieb, hoci tempo ekonomickej expanzie sa oproti septembru mierne spomalilo.
• Finalizácia októbrových prieskumov PMI služieb aj kompozitného ukazovateľa PMI bola zverejnená aj v Spojenom kráľovstve, kde síce dáta boli oproti flashovým odhadom upravené mierne nadol, no stále kompozitný PMI ukazuje na zrýchlenie expanzie ekonomickej aktivity oproti septembru.
• Na úrovni eurozóny ako celku bol zverejnený rýchly odhad rastu spotrebiteľských cien za október, ktorý podľa očakávaní ukázal na zrýchlenie tempa rastu cien na medziročnej báze na 4,0 percenta zo septembrových 3,8 percenta, čo predstavuje najrýchlejšie tempo rastu za ostatné tri roky. Na medzimesačnej báze rástli ceny o 0,4 percenta po 0,6-percentnom tempe v septembri. Pod akceleráciu rastu sa podpisujú najmä ceny energií. Na druhej strane jadrová inflácia ostáva stabilná, keď na medziročnej báze rástla o 2,5 percenta, teda rovnakým tempom ako v septembri. To naznačuje, že vyššie ceny energií sa (nateraz) neprelievajú do zvyšku ekonomiky. Ďalší vývoj inflácie bude závisieť najmä od cien ropy a plynu, ktoré bude determinovať vývoj na Blízkom východe. Vzhľadom na ochotu Iránu rokovať a silné vyhlásenie amerického viceprezidenta J. D. Vancea o tom, že za porážkou republikánov v midterm elections stojí vojna v Iráne, rastie nádej, že konflikt by mohol byť diplomaticky ukončený. Aj preto vidíme, že ceny ropy Brent kolabujú a s nimi prichádza aj k ráznejšiemu poklesu cien plynu v Európe. To by mohlo tlmiť ďalšiu akceleráciu rastu spotrebiteľských cien v najbližšom čase. Napriek tomu súčasné úrovne zvýšenej inflácie budú znamenať, že ECB s vysokou pravdepodobnosťou doručí v decembri „hike“.

Dôležité správy z ekonomiky

• Výsledky midterm elections v Spojených štátoch naznačili, že koniec vojny na Blízkom východe môže byť za rohom, a to aj v prípade, že by najskôr prišlo k ďalšej vojenskej eskalácii zo strany USA. Aj preto ceny ropy po voľbách kolabovali a oproti začiatku týždňa klesol globálny benchmark Brent o vyše 20 percent spolu s poklesom rafinačných marží a sadzieb za prenájom ropných tankerov. Americký viceprezident J. D. Vance jasne deklaroval, že za ťažkou porážkou republikánov vo voľbách do Kongresu, ktorého obe komory ovládli demokrati, je vojna s Iránom, ktorá znamenala energetický šok, vyššie inflačné tlaky a drahšie hypotéky, čo voliči neodpustili. Americký prezident Donald Trump sa síce stále môže rozhodnúť pre rozsiahly úder, aby demonštroval silu, prinútil Teherán k ústupkom a vyhlásil víťazstvo pred ukončením kampane. Politická realita vo Washingtone sa však zmenila. Súvislosť medzi uzavretím Hormuzského prielivu, rastúcimi globálnymi cenami ropy a vyššími cenami benzínu pre amerických spotrebiteľov je ťažké ignorovať. To, čo sa začalo ako vojenská konfrontácia tisíce kilometrov od amerických brehov, sa stalo domácim ekonomickým a politickým problémom. Američania platia na čerpacích staniciach viac a republikánska administratíva platí politickú cenu. Presne to chcel Teherán dosiahnuť a očividne sa mu to podarilo. Narušením tokov energie cez Hormuzský prieliv sa Irán snažil demonštrovať, že Washington nemôže viesť vojnu v Perzskom zálive bez následkov pre americkú ekonomiku a v konečnom dôsledku aj pre politické postavenie prezidenta. Strednodobé výsledky naznačujú, že táto stratégia mala úspech. Prezident Trump teraz čelí ďalšiemu problému. Určite nechce, aby si ho ľudia pamätali ako prezidenta, ktorého vojna s Iránom prispela k veľkej volebnej porážke republikánov. S rastúcim vplyvom demokratov v Kongrese a rastúcimi obavami v jeho vlastnej strane, a to v kontexte vyhliadok na prezidentské voľby o dva roky, sa politický priestor na pokračovanie v otvorenej konfrontácii voči Teheránu zužuje. V určitom bode sa náklady na udržiavanie konfliktu môžu stať vyššími ako politické výhody jeho pokračovania. Iste, na čele Bieleho domu stojí Trump a predpovedať jeho ďalší krok nie je nikdy jednoduché. Na politický tlak môže reagovať skôr eskaláciou ako kompromisom, najmä ak verí, že ďalší silný úder by mu mohol umožniť vyhlásiť (samozvané) víťazstvo za vlastných podmienok. Napriek tomu sa zdá, že voľby predstavujú začiatok konca súčasnej kampane proti Iránu, aj keď pred jej skončením dôjde k ďalšej vojenskej konfrontácii. Dlhodobé dôsledky môžu byť ešte významnejšie. Vojna odhalila zraniteľnosť amerických prezidentov voči prerušeniu dodávok energie v Perzskom zálive. Budúce administratívy budú musieť zvážiť, ako rýchlo sa vojenská konfrontácia na Blízkom východe môže premietnuť do vyšších cien benzínu, domáceho politického tlaku a volebných dôsledkov. Táto skúsenosť by mohla zásadne zmeniť výpočty Washingtonu týkajúce sa vojenskej intervencie v regióne. A Teherán, ktorý bol svedkom politického dosahu svojej schopnosti narušiť Hormuzský prieliv, pravdepodobne na toto ponaučenie takisto nezabudne.

Kľúčové očakávané udalosti

• Dopoludnia boli zverejnené podnikové objednávky z Nemecka za september.
• Pred obedom budú zverejnené aj ostro sledované ceny výrobcov na úrovni eurozóny za september.
• Dnes zasadá Bank of England, od ktorej sa očakáva zvýšenie základnej úrokovej sadzby o 25 bázických bodov na 4,00 percenta.
• Z USA dorazia pravidelné týždenné štatistiky z trhu práce v podobe nových a pokračujúcich žiadostí o podporu v nezamestnanosti.
• Vystúpenie bude mať šéfekonóm ECB Philip Lane a prezidentka banky Christine Lagardová.
• Z veľkých a známych firiem zverejní výsledky hospodárenia za predchádzajúci kvartál okrem iných ConocoPhillips, Airbnb či Monster Beverages.