Dôležité správy z ekonomiky

• Včera bola zverejnená séria dát zo Spojeného kráľovstva, ktorá ukazuje, že HDP pokračovalo v solídnom raste (v apríli medziročne o 0,5 percenta a za kvartál k aprílu medziročne o 0,1 percenta). Okrem toho obchodná bilancia za apríl skončila v schodku na úrovni 1,52 miliardy libier. Priemysel je však v kontrakcii tak ako v Európe (a Spojených štátoch) a priemyselná produkcia systematicky klesá na medziročnej báze už od novembra 2021.
• Priemyselná produkcia sa v máji v eurozóne vrátila k svojmu rastu, keď medzimesačne stúpla o jedno percento a medziročne o 0,2 percenta. Vzhľadom na klesajúce ceny energií, uvoľnenie napätia v dodávateľských reťazcoch i očakávaný vyšší dopyt z Číny by sa mala situácia v európskom priemysle i naďalej zlepšovať.
• Výrobné ceny v USA poklesli v máji medzimesačne o 0,3 percenta, čo prekonalo odhad, ktorý očakával s poklesom o 0,1 percenta. Medziročné tempo rastu výrobných cien spomalilo z 2,3 na 1,1 percenta namiesto očakávaného 1,5 percenta. Dáta tak uistili, že nákladové inflačné tlaky v americkej ekonomike výrazne ustupujú.  
• Komerčné zásoby ropy na americkom trhu v minulom týždni prekvapivo vzrástli o 7,919 milióna barelov, pričom sa predpokladal ich pokles na úrovni pol milióna barelov.
• Najdôležitejšou udalosťou včerajška bolo zasadnutie Fedu, o ktorom môžeme povedať, že výrazne prekvapilo trhy, a to Fed nemusel ani nič konkrétne urobiť. Centrálni bankári sa jednohlasne zhodli, že po doterajšej sérii 10 zvyšovaní úrokových sadzieb za sebou v priebehu posledných 15 mesiacov si vyberajú pauzu, a úrokové sadzby ponechali bez zmeny v pásme 5 až 5,25 percenta. Fed však prekvapil očakávaným rozsahom zvyšovania úrokových sadzieb ešte do konca roka 2023 podľa dot-plot grafu, ktorý signalizuje, že Fed v záujme krotenia inflácie ešte obnoví uťahovanie menovej politiky a sadzby zvýši o ďalších 50 bázických bodov až na úroveň 5,6 percenta, pričom predchádzajúca projekcia počítala s vrcholom sadzieb na úrovni 5,1 percenta. Už budúci rok by však mal Fed začať sadzby znižovať a do roku 2025 by mal základný úrok zostúpiť zhruba na 3,4 percenta. Fed zároveň naznačil, že ďalšie nastavenie menových podmienok sa bude primárne odvíjať od prichádzajúcich dát, no trh sa už pripravuje na ďalšie zvýšenie sadzieb o 0,25 percenta na najbližšom zasadnutí v júli, čo koniec koncov potvrdil i samotný šéf Fedu Jerome Powell, ktorý na následnej tlačovej konferencii povedal, že očakáva, že ďalšie zasadnutie už bude „live“, čo vo fedspeaku možno interpretovať tak, že sa bude meniť nastavenie menovej politiky. Fed taktiež aktualizoval svoju makroekonomickú prognózu. Ekonomika by v tomto roku mala rásť o jedno percento, zatiaľ čo v marci ešte počítal s rastom 0,4 percenta. Nezamestnanosť by sa mala držať na 4,1 percenta oproti 4,5 percentám projektovaným v marci. Pri jadrovej inflácii najnovšie vidí pokles na konci roka na 3,2 percenta oproti 3,3 percentám v marci. Pre budúci rok Fed očakáva rast HDP o 1,1 percenta (marcová prognóza 1,2 %), infláciu 2,5 percenta (oproti marcu nezmenené) a mieru nezamestnanosti 4,5 percenta (marec: 4,6 %). V roku 2025 očakáva rast HDP o 1,8 percenta (marec 1,9 %), infláciu 2,1 percenta (tiež bez zmeny) a mieru nezamestnanosti 4,5 percenta (marec: 4,6 %).     

Kľúčové očakávané udalosti

• Skoro ráno už boli zverejnené zaujímavé štatistiky z druhej najväčšej ekonomiky sveta Číny. Priemyselná produkcia medziročne v máji vzrástla o 3,5 percenta, maloobchodné tržby vzrástli o 12,7 percenta a miera nezamestnanosti zostala na 5,2 percenta. Tieto dáta sa môžu zdať silné, no výraznejšie zaostali za aprílovými číslami a ani nedokázali naplniť očakávania analytikov, čo naznačuje, že hospodárske oživenie čínskej ekonomiky po pandémii koronavírusu nie je také silné, ako sa očakávalo.
•  Okrem toho dnes dopoludnia bude zverejnená bilancia európskeho obchodu za apríl.
• Poobede bude ECB rozhodovať o nastavení svojej menovej politiky.
• Zo zámoria dorazia maloobchodné tržby za máj doplnené o priemyselnú produkciu za rovnaký mesiac a obchodné zásoby za apríl. Okrem toho bude zverejnená i pravidelná týždenná štatistika z trhu práce v podobe nových a pokračujúcich žiadostí o podporu v nezamestnanosti, doplnená o index júnovej priemyselnej aktivity newyorského Fedu (Empire State Index) a filadelfského Fedu.  
  

Zaujalo nás

Najhodnotnejším značkám kraľujú americké spoločnosti

Celková hodnota stovky najhodnotnejších značiek sveta dosiahla v tomto roku podľa údajov výskumnej spoločnosti Kantar 6,9 bilióna dolárov, čo je zhruba 20-percentný pokles oproti minulému roku. V rebríčku sú najviac zastúpené technologické spoločnosti, no najodolnejšie proti trhovým výkyvom sa ukazujú spoločnosti zo sektora luxusného tovaru, rýchleho občerstvenia či potravín. Top desiatke najhodnotnejších značiek sveta dominujú spoločnosti z USA. Na prvom mieste je spoločnosť Apple s hodnotou značky 880 miliárd dolárov, druhý je Google s hodnotou 577 miliárd dolárov a tretí je Microsoft s hodnotou 501 miliárd dolárov.