Navigácia

FATCA


Čo je to FATCA?

FATCA alebo „Foreign Accounts Tax Compliance Act" je zákon Spojených štátov amerických prijatý v roku 2010 s úmyslom obmedziť daňové úniky amerických občanov a rezidentov prostredníctvom zahraničných finančných účtov. FATCA v tejto súvislosti ukladá zahraničným finančným inštitúciám (zahraničným z pohľadu USA) rad povinností, ktorých cieľom je zaistiť, aby americký finančný úrad (Internal Revenue Services – IRS) mal dobré informácie o zahraničných účtoch Američanov. Tieto povinnosti spočívajú predovšetkým v identifikácii Američanov a niektorých nimi ovládaných právnických osôb, v odovzdaní základných údajov o týchto osobách IRS a v niektorých prípadoch aj v zrážke 30 % z určitých došlých platieb takým osobám. Rad dôležitých povinností začína byť pre zahraničné finančné inštitúcie účinný od 1. júla 2014.

Na vykonávanie FATCA vydal IRS podrobný podzákonný predpis (FATCA Final Regulations) a Spojené štáty s radom krajín uzatvárajú medzinárodnú dohodu (Intergovernmental Agreement - IGA), na ktorej základe ktorej sa pravidlá FATCA stanú súčasťou právneho poriadku zahraničných štátov. Tieto dohody sú zvyčajne založené na reciprocite, lebo sa predpokladá, že mnohé rozvinuté krajiny prijmú v boji s daňovými únikmi podobné pravidlá. Pre finančné inštitúcie je jednoduchšie splniť požiadavky FATCA v prípade, že sú z krajiny s podpísanou IGA. Len vo výnimočných prípadoch totiž musia vykonávať zrážku daní, a tak ich povinnosti spočívajú v identifikácii amerických osôb a v ich oznamovaní.

Vzhľadom na to, že zahraničné finančné inštitúcie nespadajú do jurisdikcie Spojených štátov, obsahuje FATCA osobitný sankčný mechanizmus, ktorým môžu Spojené štáty donútiť zahraničné inštitúcie plniť požiadavky FATCA: v prípade, že zahraničná inštitúcia požiadavky neplní, ostatné finančné inštitúcie jej majú strhnúť 30 % z príjmov z amerických zdrojov.

Prečo bola FATCA prijatá?

Americký Kongres odhaduje, že americký rozpočet prichádza daňovými únikmi o 100 miliárd dolárov ročne. Primárnym cieľom FATCA tak je teda identifikovať Američanov, ktorí by mohli daňové úniky uskutočniť prostredníctvom finančných účtov v zahraničí, a oznámiť základné údaje o nich IRS.

Kto musí plniť povinnosti podľa FATCA?

FATCA primárne ukladá povinnosti zahraničným finančným inštitúciám. Tento termín vymedzujú mierne odlišným spôsobom FATCA Final Regulations aj IGA. Podľa oboch zdrojov sa však za zahraničné finančné inštitúcie považujú tieto kategórie inštitúcií: a) zverenská inštitúcia, b) depozitná inštitúcia, c) investičná entita alebo d) špecifikovaná poisťovňa. Konkrétnym príkladom takých inštitúcií môže byť v tomto poradí: a) obchodník s cennými papiermi, b) banka, c) podielový fond, d) poisťovňa ponúkajúca investičné životné poistenie.

Úlohou zahraničných finančných inštitúcií je potom identifikovať americké osoby (fyzické a právnické osoby) a reportovať raz ročne vybrané informácie o ich finančných účtoch. Vo vybraných prípadoch aj strhávať 30 % z amerických príjmov.

FATCA v Česku a na Slovensku

Česko aj Slovensko patria ku krajinám, ktoré so Spojenými štátmi intenzívne rokujú o uzatvorení IGA. Vzhľadom na to, že finančné inštitúcie krajín s podpísanou IGA môžu jednoduchšie splniť požiadavky vyplývajúce z FATCA a termín účinnosti kľúčových ustanovení je v júli 2014, IRS vydal na prelome marca a apríla úradný oznam, podľa ktorého sa majú obe krajiny posudzovať, ako by IGA bola podpísaná a účinná.

Požiadavky kladené na klientov J&T Banky

Povinnosťou J&T Banky, a. s., je zaviesť procesy identifikácie a oznamovania Američanov, amerických spoločností a niektorých spoločností, ktoré ovládajú Američania, práve podľa požiadaviek IGA. To má za následok, že klienti budú musieť poskytovať čestné vyhlásenie slúžiace na stanovenie tzv. FATCA statusu. Klienti vyhodnotení ako FATCA relevantní, budú musieť poskytnúť svoje americké DIČ alebo informácie o ovládajúcich osobách spolu s ich americkými DIČ.

Povinnosti J&T Banky vyplývajúce z FATCA

České a slovenské finančné inštitúcie majú na základe FATCA povinnosti, ktoré možno rozdeliť zhruba na tieto kategórie:
i) Procedurálne požiadavky – povinnosť registrovať sa na portáli IRS a získať identifikačné číslo GIIN;
ii) Požiadavky na identifikáciu klientov;
iii) Požiadavky reportovať informácie o vybraných klientskych účtoch – túto povinnosť majú inštitúcie najmä voči finančnému úradu, ale v niektorých prípadoch aj voči iným finančným inštitúciám;
iv) Povinnosť vykonávať zrážku z prichádzajúcich platieb – na rozdiel od krajín, ktoré neuzatvorili IGA, je v Českej republike a v Slovenskej republike táto povinnosť obmedzená na prípady, keď finančná inštitúcia dobrovoľne prevezme povinnosť vykonávať zrážky.