Navigácia

Inflácia na Slovensku dosiahla za 20 rokov takmer 215 %. Návod, ako ju poraziť

Inflácia za posledných 20 rokov ubrala kúpnej sile peňazí na Slovensku viac ako polovicu. Len máloktorý Slovák dokázal svoje voľné zdroje ochrániť pred rastom cien.

23 apríl 2019

Cenová hladina na Slovensku sa za ostatné dve dekády viac ako zdvojnásobila. Priemerná inflácia tak dosiahla 4 percentá ročne. Tovar a služby, ktoré si mohol Slovák kúpiť pred 20 rokmi za ekvivalent 100 eur, dnes stoja zhruba 215 eur. Inak povedané, kúpna sila peňazí klesla za tento čas o zhruba 54 percent.

Priemerná slovenská domácnosť svoje voľné zdroje pred takýmto vývojom nedokázala ochrániť. „Pred 20 rokmi mali totiž ľudia vyše 70 percent z nich uložených v bankách, väčšinu dokonca len na neviazaných bežných účtoch. A hoci v minulosti bolo úročenie vkladov vyššie ako dnes, aj tak sa väčšinou nevyrovnalo pomerne vysokej inflácii, najmä ak zoberieme do úvahy výnos očistený o dane,“ vysvetľuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Výnimkou bolo krátke deflačné obdobie medzi rokmi 2014 až 2016, kde aj symbolicky úročené vkladové účty dokázali prekonať rast cien. Takýto stav sa však v ekonomike zrejme často opakovať nebude.

35 miliárd leží v bankách

Vlani inflácia na Slovensku vyskočila na 2,5- percentnú úroveň, podobná úroveň sa očakáva aj počas najbližších rokov. Priemerné úročenie vkladov s viazanosťou na jeden rok pritom sotva presahuje jedno percento. Pri dvojročných fixoch je len o pár stotín percentuálneho bodu vyššie. Stále pritom platí, že aj dnes majú Slováci väčšinu voľných zdrojov, až 60 percent, nezainvestovaných.

V bankách leží 35 miliárd eur, z toho na prakticky nulovo úročených bežných účtoch okolo 21 miliárd. „Predpokladáme, že inflácia z nich ukrojí len v najbližších štyroch rokoch asi 10 percent kúpnej sily. Ani približne 13 percent finančného majetku, ktorý majú Slováci zainvestovaný na finančných trhoch, a 13 percent v penzijných schémach, plus ďalších šesť percent v rezervách životného poistenia, nedokáže vytiahnuť celkové zhodnotenie ich majetku nad mieru inflácie. Najmä ak zoberieme do úvahy fakt, že väčšinu investícií, ako aj dôchodkových schém, tvoria skôr konzervatívnejšie dlhopisové investície,“ vysvetľuje Pánis.

Ako teda ochrániť voľné zdroje pred ich znehodnocovaním infláciou? Odpoveď sa skrýva v investovaní do akcií a do dlhopisov namiesto ich držania na bankových vkladoch. Štatistiky za posledných vyše sto rokov hovoria jasne. „Americké akcie priniesli nominálny výnos takmer 10 percent ročne, čo je po očistení o miestnu infláciu 6,5- percentný ročný zisk. Štátne dlhopisy zasa päťpercentný, čiže po očistení 2 percentá. Podnikové dlhopisy sa umiestnili medzi akciami a štátnymi bondmi. Aj po započítaní rôznych poplatkov súvisiacich s ich kúpou, držbou a so zdanením s veľkou rezervou porazili infláciu,“ hovorí Pánis.

Keď zainvestujete jeden dolár

Len na ilustráciu. Jeden dolár investovaný do amerických akcií na začiatku 20. storočia by po 118 rokoch priniesol zhodnotenie v celkovej výške viac ako 47-tisíc dolárov. Po očistení o infláciu, ktorá vzrástla za dané obdobie skoro 30-násobne, by to bolo viac ako 1,6-tisíca dolárov. Prakticky všade vo svete platí, že úročenie na bežných účtoch a zvyčajne ani na termínovaných vkladoch nedosahuje úroveň rastu cien.

Zároveň je ale potrebné myslieť aj na to, že s investovaním je späté vyššie riziko a väčšie výkyvy cien ako so sporením. Investor však môže byť za ochotu podstúpiť riziko odmenený vyšším výnosom. Štatistiky ukazujú, že čím dlhší je investičný horizont, tým väčšia je pravdepodobnosť, že peniaze vložené do akcií alebo do dlhopisov prinesú kladný výnos aj napriek obdobiam kríz či neistôt.

„Napríklad investícia do amerických akcií by aj deň pred pádom Lehman Brothers zarobila po vyše 10 rokoch okolo 130 percent, teda asi 11 percent ročne. Dlhodobé štatistiky hovoria, že aj výnosovo najhoršia 30-ročná perióda medzi rokmi 1926 až 2017 vo vyváženom portfóliu zloženom z 50 percent akcií, zo 40 percent dlhopisov a z 10 percent hotovosti priniesla priemerný ročný výnos 5,8 percenta, čo predstavuje rádovo dvojnásobok tempa rastu inflácie,“ tvrdí Pánis.

To, aké by malo byť optimálne, infláciu porážajúce portfólio, teda aký podiel akcií, dlhopisov, komodít či alternatívnych investícií by malo obsahovať, je vysoko individuálne. Závisí to od investičného horizontu, cieľa investovania, teda či by malo ísť len o uchovanie hodnoty alebo aj o zveľadenie majetku, či od ochoty podstupovať riziko. Celkovo by však základ portfólia nemali tvoriť nízko úročené či po očistení o infláciu dokonca záporne úročené sporiace produkty.

Investujte pravidelne

Ideálne je investovať systematicky, teda  pravidelne a dlhodobo. Hlavnou výhodou takéhoto prístupu je priemerovanie cien, ktoré z dlhodobého hľadiska rastú v dôsledku technologického pokroku či demografického vývoja. Kto v pravidelných intervaloch investuje rovnakú sumu, kupuje vo fázach rastu menej jednotiek daného aktíva, keďže je zvyčajne drahšie. V obdobiach krízy zasa, logicky, viac, lebo je lacnejšie. Hospodársky cyklus a vývoj na akciových trhoch sa totiž viac-menej kopírujú.

Cyklus sa pritom opakuje, len je nejasné, kedy nastane dno, expanzia, rozmach, kontrakcia, pokles a recesia. „Inak povedané, pravidelné investovanie je bezpečnejšie, investor má totiž akoby viac výstrelov a nie jediný ako v prípade jednorazovej investície, keď existuje riziko, že nakúpi akurát na vrchole trhu a z dlhodobého hľadiska nezoptimalizuje zhodnotenie,“ tvrdí Pánis.

Celkovo sa dá povedať, že ľudia, ktorí chcú aspoň udržať kúpyschopnosť svojich peňazí, by sa teda mali zamerať na zvýšenie podielu investícií a zároveň na svojom finančnom majetku znížiť podiel objemu vkladov.